16 126 809 livres à l’intérieur 175 langues
2 047 052 livres numériques à l’intérieur 101 langues
Cela ne vous convient pas ? Aucun souci à se faire ! Vous pouvez renvoyer le produit dans les 30 jours
Impossible de faire fausse route avec un bon d’achat. Le destinataire du cadeau peut choisir ce qu'il veut parmi notre sélection.
Politique de retour sous 30 jours
Laco Teren, jeden z našich najosobitejších súčasných maliarov sa roky okrem maľovania venuje aj iným radostiam života hudbe, literatúre, jedlu, premýšľaniu a písaniu. Denník N sa vo svojej knižnej edícii rozhodol vydať zbierku viac ako stovky jeho textov a doteraz nezverejnených skíc. Súčasťou Terenovej písanky sú aj doteraz nezverejnené iPadové kresby, ktoré z niekoľkých tisícok vybrala fotografka Táňa Hojčová, Terenova manželka. Terenova písanka vychádza k finisáži (19.1. 2020) maliarovej veľkej retrospektívy v SNG v náklade 1000 ks. Píšem, aby som ostatných potešil. Písal som vždy, ale len pre seba alebo pre priateľov. Súvisí to s tým, že rád čítam a rád počúvam príbehy. Je to vlastne ako s maľovaním, maľujem, lebo sa rád dívam na obrazy, a píšem, lebo rád počúvam príbehy, napríklad aj napísané, vraví Laco Teren. Laco Teren svoje texty zverejňuje od roku 2012 v časopise .týždeň a od roku 2015 pokračuje aj v Denníku N. Písanie pre .týždeň však začalo celkom prozaicky priateľ a publicista Juraj Kušnierik mu vybavil pred cestou na zahájenie benátskeho Bienále novinársky preukaz a poznamenal, že ak by sa mu chcelo, môže niečo napísať. Preukaz nepoužil a nič nenapísal. Neskôr v Londýne na výstave portrétov Luciena Freuda mu však preukaz poslúžil, a tak niečo napísal. Keď Ďuri odišiel s čiernou labuťou na ostrovy predkov, už ma neoslovili a ja som písať prestal. Až raz u Bruna položil Maťo Kostolný otázku, prečo nepíšem, a že do Denníka N by som mohol. Tak píšem. A píšem rád. Baví ma to, píšem si, o čom chcem a čo ma napadne. Hockney, Richter, Paštéka, Ernst, Munch, Miró, Lautrec, Berger, Skalník. Výstavy, knihy, film, opera, divadlo, koncerty, Viedeň, Londýn, New York, Paríž, Zürich, Praha a Bratislava a zasa Viedeň, ulice miest a ich galérie a koncertné sály. Žena, ráno, denné aj nočné sny, počasie a benátske držky, o tom všetkom Laco Teren uvažuje a zapisuje si do svojej písanky. Nech však uvažuje o čomkoľvek, vždy aj tak skončí pri nejakom obraze, lebo všetko, čo sa v mysli Laca Terena objaví, objaví sa spolu s konkrétnym obrazom. Uprostred terajšej politickej situácie sú jeho texty ako Bryant park v strede Manhattanu. Pokojné, krásne a voňavé. Laco má svoj flow, Laco má svoj style, Laco má svoj groove. Matúš Kostolný, šéfredaktor Denníka N